"Čína môže prijať opatrenia na zvýšenie dočasnej colnej sadzby na dovážané autá"

V utorok večer (21.) miestneho času vydala Čínska obchodná komora Európskej únie na oficiálnom účte X vyhlásenie, v ktorom uviedla, že sa z vnútorných zdrojov dozvedela, že Čína môže zvážiť zvýšenie dočasnej colnej sadzby na dovážané autá s motormi s veľkým objemom.

Vyhlásenie poukázalo na to, že tento potenciálny krok bude mať dopad na európske aj americké automobilky, najmä vzhľadom na pozadie nedávnych amerických a európskych útokov na čínske elektrické vozidlá. Hongkonské médiá "South China Morning Post" informovali 22. dňa, že toto "protiopatrenie" bude čeliť obchodným krokom, ktoré podnikli Európa a Spojené štáty proti čínskym elektrickým vozidlám.

Podľa hongkonských médií Liu Bin, hlavný odborník Čínskeho centra pre výskum automobilovej technológie a zástupca riaditeľa Čínskeho centra pre výskum automobilovej stratégie a politiky, v rozhovore zverejnil relevantný obsah. Čínska obchodná komora v Európskej únii tiež citovala svoje vyhlásenie, že podľa pravidiel WTO možno dočasné colné sadzby Číny na dovážané benzínové autá a SUV so zdvihovým objemom motora väčším ako 2,5 l považovať za zvýšenie na 25 %.

Liou Bin zdôraznil, že návrh úpravy odráža odhodlanie Číny sledovať cieľ „dvojitý uhlík“ a urýchliť ekologický rozvoj, je v súlade s pravidlami WTO a zásadami trhového hospodárstva a „zásadne sa líši od protekcionistických opatrení prijatých niektorými krajinami a regiónmi“. ".

Podľa správ bude Čína v roku 2023 dovážať približne 250 000 áut so zdvihovým objemom motora väčším ako 2,5 l, čo predstavuje 32 % z celkového počtu dovezených áut. Dovážané autá s veľkoobjemovým motorom tiež tvoria 80 % čínskej spotreby áut s veľkoobjemovým motorom. Ak dôjde k zvýšeniu dočasnej colnej sadzby, bude to mať výrazný vplyv na autá dovážané z Európskej únie a dotkne sa to aj áut dovážaných zo Spojených štátov.

The South China Morning Post spomenul, že toto vyhlásenie prišlo v čase, keď boli obchodné vzťahy medzi Čínou a západnými mocnosťami napäté. Minulý týždeň, napriek silnému odporu Číny, Bidenova administratíva oznámila uvalenie vysokých ciel na viaceré čínske produkty vyvážané do USA, najmä zvýšenie dovozných ciel na čínske elektrické vozidlá na 100 %. To tiež vyvolalo obavy v mnohých krajinách, ako je Nemecko a Švédsko.

Keď 21. miestneho času americká ministerka financií Yellen navštívila Frankfurt v Nemecku, pokúsila sa získať EÚ, aby sa spoločne vysporiadala s takzvanou „nadmernou kapacitou“ Číny. Znepokojivo tvrdí, že Spojené štáty a západní spojenci musia reagovať na rastúcu výrobnú silu Číny „jednotne“, inak bude ich priemysel ohrozený.

Nové americké clá vo svojom prejave odôvodnila aj tým, že Spojené štáty nemajú v úmysle zaviesť protičínsku politiku, že „nadmerná kapacita“ Číny môže „ohroziť prežitie tovární na celom svete“ a že zvýšenie ciel v USA je „strategický a cielený krok“.

Yellen sa počas návštevy Frankfurtu stretla s predstaviteľmi bánk a koncom tohto týždňa sa zúčastní na stretnutí ministrov financií G7 v Taliansku.

Zdá sa však, že EÚ je v tejto olivovej vetve rozšírenej o Spojené štáty menej aktívna. Podľa Financial Times neskôr v ten deň predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová na predvolebnej diskusii v Bruseli povedala, že EÚ nebude nasledovať Spojené štáty pri uvalení ciel na Čínu a že EÚ prijme „balík ciel“ odlišný od z Washingtonu Prístup si vyžaduje clá na Čínu „šité na mieru“.

Podľa denníka Wall Street Journal vo svojom prejave naznačila, že akékoľvek clá, ktoré EÚ nakoniec zavedie, budú nižšie ako 100 % clá, ktoré minulý týždeň uvalili Spojené štáty na čínske elektrické vozidlá.

Denník Financial Times uviedol, že do volieb do Európskeho parlamentu zostáva necelý mesiac a Von der Leyenová sa usiluje o znovuzvolenie za predsedníčku Európskej komisie. Na rozprave „bagatelizovala“ možnosť obchodnej vojny s Čínou a pohrávala sa so slovami: „Nemyslím si, že vedieme obchodnú vojnu. Je zrejmé, že sa zapájame do obchodnej vojny s Čínou.“ „DE-riskovanie“.

The New York Times 21. dňa informovali, že nemeckí predstavitelia sú opatrní pri prijímaní tvrdých opatrení, pretože to môže viesť k tomu, že Čína zatvorí nemecké automobilky ako BMW a Volkswagen. Nemecký kancelár Scholz vo svojom prejave minulý týždeň povedal: "Netreba zabúdať, že európski výrobcovia, ako aj niektorí americkí výrobcovia dosiahli úspech na čínskom trhu a tiež predali veľké množstvo automobilov vyrobených v Európe do Číny."

Na tej istej tlačovej konferencii švédsky premiér Ulf Kristersson tiež povedal, že „začať likvidovať globálny obchod je zlý nápad“.

Pokiaľ ide o uvalenie dodatočných ciel americkou vládou na Čínu, hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin 15. dňa uviedol, že USA pokračujú v politizácii ekonomických a obchodných otázok a v ďalšom zvyšovaní ciel na Čínu. To je znásobenie chýb a len to výrazne zvýši náklady na dovážaný tovar a spôsobí, že podniky a spotrebitelia v USA budú znášať väčšie straty, čo bude mať za následok vyššie náklady pre amerických spotrebiteľov. Podľa odhadov Moody's znášajú americkí spotrebitelia 92 % nákladov na dodatočné clá voči Číne, pričom americké domácnosti minú ročne ďalších 1 300 dolárov. Protekcionistické opatrenia USA spôsobia aj väčšie škody na bezpečnosti a stabilite globálneho dodávateľského reťazca. Všimli sme si, že mnohí európski politici povedali, že uvalenie dodatočných ciel je zlou stratégiou, ktorá podkope globálny obchod. Vyzývame Spojené štáty, aby dôsledne dodržiavali pravidlá WTO a okamžite zrušili dodatočné clá uvalené na Čínu. Čína prijme všetky potrebné opatrenia na obranu svojich práv a záujmov.